The long hard road out of hell

Autor: Lukáš Warner | 23.12.2014 o 10:33 | (upravené 3.1.2015 o 22:03) Karma článku: 3,64 | Prečítané:  651x

Recenzia na knihu Marilyna Mansona & Neila Straussa: The long hard road out of hell ( Dlhá tŕnitá cesta von z pekla, r. 1998). 

          ,,Peklo, to pre mňa bola dedova pivnica. Páchlo to tam ako na verejných hajzloch a bolo tam rovnako špinavo. Na zatuchnutej betónovej podlahe sa povaľovali plechovky od piva a všetko pokrývala vrstva mastnoty, ktorú zrejme nikto neutrel od doby, keď bol ešte môj dedo malý chlapec....“[1], ako je to s Vašou predstavou o symbole slobody, mieru a bohatstva – o Amerike ? Vidíte ho ako miesto na zemi, kde je kopa Disneylandov, mrakodrapov typu Empire State Building a plného ľudí, ktorí budujú svoju kariéru a z jedného dňa na druhý sa z nich môžu stať milionári? Krajina nevšedných možností, kde je tolerancia a porozumenie majoritnej spoločnosti voči tej minoritnej ? Alebo vo Vás hlodá červíček pochybností, ktorý Vám našepkáva, že obraz, ktorý nám všetkým predostiera holywoodsky priemysel o živote v Amerike, je len fikciou a pozlátkom? Potom je pre Vás kniha z pera hudobníka, textára, maliara a režiséra Marilyna Mansona a Neila Strausa – The long hard road out of hell(Dlhá tŕnitá cesta von z pekla, r. 1998), tá pravá. Presne horeuvedenou citáciou sa začína táto kniha. Nejde pritom o žiadnu novinku, ale pre väčšinu čitateľov, ktorí nepatria práve do niektorej undergrundovej subkultúry, je akiste neznámym počinom.

            Dej knihy predstavuje metamorfózu hlavnej postavy, ktorá prebieha v období medzi 70. až 90. rokmi v USA. Hlavná postava sa tu mení z malého chlapca, ktorého autor volá červom[2], cez rockovú legendu na bezpohlavnú bytosť, ktorú sám tituluje ako Antichrist Superstar..

           Samotný dej knihy je retrospektívnym prerozprávaním vlastného životného príbehu. O tom, aké to je vyrastať v tej ,,typickej americkej spoločnosti“, ktorá je iná ako malého Briana učila škola a televízia. Ten práve na začiatku príbehu v dedovej pivnici objaví, že vlastná rodina nie je taká akou sa zdá a že všetci majú nejaké tajomstvá, ktoré oni sami považujú tiež za zlé. Chlapec postupne dospieva a počas vlastnej ontogenézy zisťuje, že svet nie je dobrý. Naopak, zisťuje, že skutočné peklo je práve tuto na zemi a že sa chce z tohto pekla dostať preč, čo sa mu aj nakoniec podarí a dá toto svoje vedenie poznať celému svetu prostredníctvom svojej knihy a hudby, ktoré stvoril. To, či je kniha skutočná autobiografia, alebo len fikcia, o to je ťažké prieť sa. Čo je v nej pravda a čo skutočnosť? Toto nepoznanie nám pripravil sám autor a rozprávač, ktorý nás na jednej strane utvrdil v tom, že ide o skutočnosť, použitím množstva detailov a faktov z detstva, ale aj nedávnej minulosti. Autentickosť ešte zvýrazňuje a zvýznamňuje použitím fotografií so známymi osobnosťami a použitím článkov z novín a časopisov. Časť mikropróz je graficky explicitne, alebo implicitne vo forme denníkových záznamov, ktoré obsahujú navyše aj datáciu. Na konci knihy však uvádza, že všetky príbehy a postavy, ktoré sa v knihe nachádzajú, to všetko bolo len vymyslené. Ťažko povedať, či bol tento doslov len prostriedkom autora, ako sa vyhnúť súdnym sporom, alebo jeho taktikou, ako sa čitateľom ešte viac dostať pod kožu. S určitosťou však môžeme povedať, či už ide o fikciu, alebo pravdu, že táto próza je vlastne o tom najrudimentárnejšom – o živote, o bytí, o existencii, ktoré sú prepletené samotou, opustenosťou, skepsou a hľadaním seba samého.

            Táto novela, kompozične delená do troch hlavných kapitol a šestnástich podkapitol nám svojou opisnosťou v mnohom pripomínala Danteho Božskú komédiu, teda konkrétne jej Inferno. Podobne ako v Inferne, aj tu sa hlavná postava dostala do pekla a predierala sa jej kruhmi, ktoré sa nad ňou uzavierali a podobne tak aj v tomto prípade, dosiahla hlavná postava poznania, čo je v ľudskom živote zlé a naopak, čo je v ňom dobré. Nemôžeme však v žiadnom prípade tvrdiť, že by kniha The long hard road out of hell bola posttextom Danteho Božskej komédie. To by sme tejto knihe v dobrom slova zmysle ukrivdili. Kniha je vlastným filozofickým traktátom, akýmsi ,,zrodením tragédie z ducha Marilyna“.

            Ilustračne je kniha na vysokej úrovni. Okrem samotných fotografií, ktoré sme už vyššie spomínali, je ešte doplnená o množstvo obrázkov pochádzajúcich, ako z ruky autora, tak aj iných ľudí. Všetky sú však k danému deju kongeniálne a tak má kniha okrem umelecky literárnej hodnoty, navyše aj tú výtvarnú.

            Ďalšou kvalitou knihy je použitie rôznych citácií a parafráz od známych autorov: napr. Friedricha Nietzscheho, Davida Lyncha, Pierre Boaistuaua, Georgea Orwella a iných, ale aj od osôb, ktoré boli blízke v živote autora. Tieto citácie sa nachádzajú pred kapitolami a tak tvoria určitú osobitnú expozíciu, než začneme čítať konkrétnu kapitolu.

            V knihe je značné striedanie pohľadu na svet zo strany hlavnej postavy, kde sa strieda akýsi infantilizačný pohľad zosilnený, akoby detskou optikou a dávkou brutálnosti. Brutálnosť výrazu, tu má než za úlohu šokovať nás, skôr za úlohu prebrať nás z našej anestetickej otupenosti. Zároveň má byť pre nás kniha akýmsi druhom umenia, ktoré nám má stále pripomínať memento mori.

            Medzi silné stránky knihy radíme používanie širokého spektra trópov a figúr, ale aj slangového jazyka, ktorý bol použitý ako aj pre obzvláštnenie, tak i pre priblíženiu sa k súčasnému typu mladého čitateľa. 

            Samotná kniha ,,o kus presahuje“ klasické novely, na ktoré sme bežne zvyknutí. Iba ťažko by sme ju mohli nazvať výsledkom popkultúry.

 

[1] Manson M.: The long hard road out of hell. 1998. s. 15.

[2] Manson M.: The long hard road out of hell. 1998. s. 27.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?