Knihy, ktoré ponúkajú ako hlavnú tému problémy vo vzťahoch medzi milencami, alebo medzi deťmi a rodičmi, takých je na svete asi nespočetne veľa. Mohli by sme si dokonca povedať, že o tom už asi bolo aj všetko napísané. Veď, prečo by inak dnes vznikali knihy s leitmotívom lásky, ktorý sa navyše odohráva v iných svetoch, alebo je dnes tak časté, že sa na obzvláštnenie tejto témy používajú postavy, ako upíri a pod. A napriek tomu je v čomsi kniha: Maxim E. Matkin: Hviezda jasná (r. 2014), v niečom iná, ako tie ostatné. Ak sa ,,o dušu“ vyhýbate knihám s témou láska, vzťahy a podobne (ako napr. ja), tak Vám túto knihu odporúčam, nakoľko nejde o tuctovú jednoaktovku ako z tvorby Heribanovej, Steelovej a podobne, kde človek musí zápasiť s nekonečným množstvom opisov šiat, kabeliek a pohľadov a najmä s tým, aby knihu nezatvoril skôr, ako dočíta prvú kapitolu.
Hviezda jasná, je akosi bližšia čitateľovi, ako mladému, tak aj tomu staršiemu. Toto priblíženie akiste spôsobilo nielen použitie vyjadrovacích prostriedkov, ktoré poukazujú na významy týkajúce sa lásky a sexuality, no nejedná sa tu len o samoúčelnú tematizáciu. Tieto majú však širší významový presah a to, ako určitej prezentácie obscénnosti, v opisnosti sexuálnych scén, ktorých cieľom je vyvolať vzrušenie alebo len chladnú racionálnosť, v ktorej sme sa mohli vyžívať. Erotickosť výrazu sem nebola vnesená len s úmyslom, aby autorka pritiahla školákov od internetu, ku knihám. To určite nie, lebo táto výrazová kvalita je stará ako ľudstvo samo.
Kniha sa nám však zdala bližšia aj tým, akoby vyjadrovala predstavy, idey a pocity svojho tvorcu, pričom nepôsobí ako klišé, nakoľko je kniha zbavená falošnosti, doktrín, konvenčnosti a formálnosti. Na jednej strane, je to pre knihu plus, no na druhej, vedie k zjednnodušeniu štylistických jazykových prostriedkov vo vyjadrovaní. Napriek tomu je obzvláštnená napr. použitím slangových výrazov, pejoratív a adherentnými expresívnymi prostriedkami.
Hviezda jasná, napriek tomu, že ju môžeme považovať za obšírnejšiu poviedku, alebo menšiu novelu, je intertextuálnym nadväzovaním na knihu Maxim E. Matkin – Láska je chyba v programe (r. 2004), načo aj sama autorka odkazuje (str. 143). Rozdiel nastáva v tom, že hlavná postava - Hviezda jasná kopasná (Stela), tu už nie je dievčaťom, ako tomu bolo v predošlej knihe, ale už dospelou ženou. Kniha je koncipovaná do súboru, akýchsi ponaučení, alebo životných právd, čím nám mohla trochu pripomínať Ezopove bájky, ktoré boli kompozične rozdelené do deviatich materinských ponaučení, ktoré okrem hlavnej postavy, môže v dnešnej dobe využiť naozaj každý, najmä ponaučenie č.3 – Všetko po treťom pohári už hrá v tvoj neprospech (str. 27).
Významným faktorom u tejto knihy nie je nejaká filozofická pravda, a ani morálny dišput o ľudských právach, feminizme, alebo slobody genderových skupín. Kniha nie je ani žiadnou sexuálnou revoltou. Významovosť knihy je v tom, že má na nás katarzný účinok a dokážeme sa tak na chvíľu odosobniť od vlastných problémov a zabudnúť na svoj svet. Patrí k tzv. relaxačnej literatúre, no napriek katarzii, tu môžeme očakávať nájdenie riešenia svojich vlastných problémov.
Aby sme však nepôsobili propagandisticky, uvedieme aj nevýhodu knihy. Za tú u tohto umeleckého diela, môžeme považovať prvoplánovosť knihy, nakoľko je nám od začiatku asi jasné, ako sa celý príbeh Stely skončí.